Počiatky olympijských hier sú nejasné. Avšak o ich vzniku existuje mnoho mýtov:
1. Princ Pelops z Lýdie v Malej Ázii sa rozhodol súperiť o ruku Hippodamie, dcéry kráľa Oinomana z Pisy. Kráľ totiž vyzýval všetkých nápadníkov svojej dcéry na súboj v konských záprahoch. Víťaz mal právo vziať si jeho dcéru, porazený bol popravený. Pelops pred závodom tajne vymenil bronzové kolíky na kolesách Oinomana za voskové. Tie sa počas závodu roztopili, kráľ spadol a zabil sa. Na oslavu svojho víťazstva zriadil Pelops olympijské hry.
2. Kráľ Augiáš z Elidy sľúbil Heraklovi odmenu za vyčistenie jeho chlieva. Svoj sľub však nedodržal, a tak Herakles spolu so svojimi priateľmi porazil kráľa i jeho armádu. Olympijské hry potom ustanovil na počesť svojho otca Dia.
3. Zeus zorganizoval olympijské hry po porážke svojho otca Krona.
Prvé historicky doložené olympijské hry sa konali v roku 776 pr.n.l., keď elidský kráľ Ifitos uzatvoril zmluvu so spartským zákonodarcom Lykurgom a Kleistenom, kráľom Pisy. Zmluva pojednávala o posvätnom prímerí počas konania olympijských hier - ekecheirii. Olympijské hry v tom čase zrejme existovali už 500 rokov.
Antické olympijské hry
Prvé olympijské hry, o ktorých existujú písomné záznamy, sa konali roku 776 pr.n.l. Súťažilo sa len jeden deň v jedinej disciplíne - beh na dĺžku jedného štádia (192,27 m). Prvým olympijským víťazom sa stal Coroebus z Elidy.Olympijské hry sú pomenované podľa mesta Olympia, v ktorom sa konali každé štyri roky počas druhého alebo tretieho splnu po letnom slnovrate. Štvorročné obdobie medzi dvomi olympijskými hrami sa nazývalo olympiáda a nieslo meno posledného víťaza olympijských hier. Počas hier sa nesmelo bojovať. Ekecheiria (z gr. "ruky preč" od zbraní) začala už tri mesiace pred samotnými hrami. Poslovia spondorophoroi chodili z mesta do mesta, ohlasovali termín konania hier a vyzývali k ukončeniu všetkých vojen.Hier sa mohli zúčastniť len slobodní občania. Ženy, otroci a cudzinci nie. Na hry mali prístup všetci okrem vydatých žien. Toto pravidlo bolo zavedené kvôli tomu, že asi od 15. hier (720 pr.n.l.) pretekali športovci nahí. Olympijské hry sledovalo až 40 000 divákov. Víťaz získal obrovskú slávu, právo vystaviť svoju sochu v Diovom chráme v Olympii, doživotné zabezpečenie a oslobodenie od daní, a od 7. olympiády (748 pr.n.l.) sa ujala tradícia dekorovať víťaza vencom z divých olív - kotinos.Olympijský areál pozostával z posvätnej časti (Altis) a svetskej časti (gymnasium - telocvičňa na tréningy, palaestra - ring na zápasy, štádium - pre atletické disciplíny, hippodromos - pre konské dostihy). Obe časti boli oddelené múrom.Časom sa pridávali ďalšie olympijské disciplíny: diaulos (dvojitý beh, od 14. olympiády, 724 pr.n.l.), dolichos (dlhý beh, 15., 720), zápasenie a päťboj (18., 708), box (23., 688), preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom (25., 680), preteky na koňoch a pankration (kombinácia zápasenia a boxu, 33., 648), hoplitodromos (beh v plnej zbroji, 65., 520), preteky vozov s dvoj záprahom (93., 408), skok do diaľky, hod diskom a hod oštepom. Od roku 472 pr.n.l. bola doba trvania hier rozšírená na 5 dní.Oficiálne prvými olympijskými hrami (776 pr.n.l.) sa začínal grécky kalendár. Od 688 pr.n.l. začali súťažiť aj športovci z Malej Ázie. Hry sa konali nepretržite každé štyri roky. Dokonca aj počas grécko-perzských vojen (480 pr.n.l. - bitka pri Thermopylách). Roku 338 pr.n.l. získal kontrolu nad Gréckom, a teda aj olympijskými hrami Filip Macedónsky. 146 pr.n.l. prešli pod správu Rimanov. Roku 80 pr.n.l. presunul generál Sulla 175. olympiádu do Ríma. Od 2. storočia n.l. sa udeľovalo rímske občianstvo každému obyvateľovi Rímskej ríše a hry tak dostali medzinárodný charakter. Hry boli organizované bez prerušenia 1168 rokov až do roku 393 n.l., kedy ich byzantský cisár Theodosius I. zrušil ako jeden zo symbolov uctievania pohanských kultov. Dovtedy sa uskutočnilo 293 olympiád. Roku 426 dal cisár Theodosius II. zrovnať so zemou posledné zvyšky Olympie.