Novodobé olympijské hry
Roku 1829 začali francúzski archeológovia vykopávky na mieste bývalej Olympie. Čoskoro ich však grécka vláda zastavila. Na práce úspešne nadviazali Nemci v rokoch 1875 - 1881 na čele s Ernstom Curtiusom.
Inšpirovaný aj znovuobjavením Olympie, formuloval 25. novembra 1892 v Paríži myšlienku oživenia olympijských hier francúzsky barón Pierre de Coubertin. 16. júna 1894 zvolal medzinárodný kongres v parížskej Sorbonne, ktorého výsledkom bolo založenie Medzinárodného olympijského výboru (Comité Internationale Olympique).
Prvé moderné olympijské hry sa uskutočnili 6. - 15. apríla 1896 v gréckych Aténach. K tomuto účelu bol zrekonštruovaný štadión Panathinaiko. Vôbec prvým novodobým olympijským víťazom sa stal Američan James Connolly, ktorý vyhral súťaž v trojskoku.Nasledujúce hry: Paríž (1900) a St. Louis (1904) boli skôr sklamaním a bez celosvetovej účasti. Oboje boli súčasťou Svetovej výstavy a trvali niekoľko mesiacov.
Roku 1908 sa mali hry uskutočniť v Ríme, avšak po výbuchu sopky Vezuv boli premiestnené do Londýna. Organizácia bola oveľa lepšia ako pri predošlých hrách a olympiáda sa stala najdôležitejšou športovou udalosťou. Taktiež bol uvedený prvý otvárací ceremoniál.
Prvé olympijské disciplíny pre ženy boli zavedené roku 1912 na olympiáde v Štokholme. Roku 1916 boli olympijské hry v Berlíne zrušené z dôvodu 1. svetovej vojny.Olympijská vlajka bola ako oficiálny symbol po prvýkrát použitá na olympijských hrách roku 1920 v Antverpách. Na týchto hrách zaznamenali debut aj niektoré zimné športy ako napríklad ľadový hokej. No už o štyri roky mali svoju premiéru Zimné olympijské hry vo francúzskom Chamonix (1924). Prvým víťazom ZOH sa stal Američan Charles Jewtraw v rýchlokorčuľovaní na
V Helsinkách 1952 sa prvýkrát predstavil Sovietsky zväz. Rusi sa dovtedy nezúčastnili hier od roku 1912. V 1956 sa konali prvé olympijské hry na južnej pologuli v Melbourne. Paralympijské hry sa uskutočnili po prvýkrát v Ríme 1960. V Ázii mali OH premiéru roku 1964 (Tokio).
Obzvlášť zaujímavé boli hry roku 1968 v Mexico City, kde sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Dôvodom bola vysoká nadmorská výška (
Nasledujúce troje olympijské hry sa niesli v znamení bojkotu. Najskôr, roku 1976, bojkotovalo olympijské hry v Montreali 22 afrických štátov za to, že MOV nechcel vylúčiť Nový Zéland z hier za ich rugbyové turné po Juhoafrickej republike. Roku 1980 bojkotovalo olympijské hry v Moskve viac ako 60 západných štátov kvôli sovietskej intervencii v Afganistane. No a nakoniec bojkotoval na oplátku olympijské hry aj Sovietsky zväz so svojimi spojencami (Los Angeles 1984).
Na OH v Soule 1988 sa už zúčastnili všetky športovo významné krajiny. Roku 1994 sa len dva roky po ZOH v Albertville konali ZOH v Lillehammeri, aby sa nastolil nový systém striedania zimných a letných olympiád. Hier v Atlante 1996 sa zúčastnilo už všetkých 197 členských krajín MOV. Všetky predchádzajúce olympiády následne zatienili perfektne zorganizované olympijské hry v Sydney 2000.
Olympijské hry 2004 sa vrátili späť do Grécka (Atény), kde sa vo svojej pôvodnej podobe konali v starovekej Olympii od roku 776.
O konaní OH v roku 2008 v Pekingu (Čína) rozhodol Medzinárodný olympijský výbor 13. júla 2001. Oficiálne logo hier bolo pomenované ako "Tancujúci Peking", jedná sa o štylizovaný písomný znak 京 (ťing). Hry majú rekordný počet maskotov, päť postáv nazvaných „Deti šťastia“(福娃; Fúwá)
* kapor Pej-pej (贝贝 Bèibèi) – modrá, prosperita, vznešenosť a čistota, vodné športy
* panda veľká Ťing-Ťing (晶晶 Jīngjīng) – čierná, radosť, česť a nádej, silové a úpolové športy
* olympijský oheň Chuan-chuan (欢欢 Huānhuān) – červená, vášeň, nespútanosť, loptové športy
* antilopa tibetská Jing-jing (迎迎 Yíngyíng) – žltá, zdravie, pohotovosť a ohybnosť, atletika
* lastovička domová Ni-ni (妮妮 Nīnī) – zelená, šťastie, nevinnosť a živosť, gymnastika