Olympijský symbol
Olympijský symbol sa skladá z piatich olympijských kruhov, používaných samostatne, v jednej alebo niekoľkých farbách. Piatimi farbami kruhov sú povinne modrá, žltá, čierna, zelená a červená. Kruhy sú vzájomne prepojené zľava doprava.
Olympijský symbol predstavuje jednotu piatich kontinentov a stretnutie športovcov celého sveta na olympijských hrách.
Olympijská vlajka
Olympijská vlajka má biely podklad bez obruby. Vo svojom strede má päťfarebný olympijský symbol. Olympijské kruhy vytvoril Pierre de Coubertin v roku 1913. Spolu s olympijskou vlajkou ich prezentoval na olympijskom kongrese v júni 1914 v Paríži. Olympijská vlajka sa potom prvýkrát objavila na olympijských hrách v Antverpách 1920. Roku 1924 v Paríži sa kruhy objavili aj na olympijských medailách. Olympijské kruhy symbolizujú päť kontinentov, avšak je mylné domnievať sa, že každá farba prislúcha určitému kontinentu! Šesť farieb na olympijskej vlajke reprezentuje všetky krajiny. Na vlajke každej krajiny sa nachádza aspoň jedna z týchto farieb.
Olympijské heslo
"Citius, Altius, Fortius" (z lat. "Rýchlejšie, vyššie, silnejšie")
Vyzýva športovcov vydať zo seba to najlepšie, a ako víťazstvo vidieť už samotné úsilie. Olympijským heslom sa stalo roku 1894 v deň založenia MOV. Pierre de Coubertin si požičal heslo od svojho priateľa, dominikánskeho kňaza Henri Didona.
Sám Coubertin je autorom hesla: "Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!" (Londýn 1908).
Olympijský emblém: Olympijský emblém je integrovaný vzor, spájajúci olympijské kruhy s iným rozlišovacím prvkom. Všetky národné olympijské výbory majú svoj emblém.
Olympijská hymna
Olympijskou hymnou je hymna schválená MOV na jeho 55. zasadaní v Tokiu v roku 1958, ktorej partitúra je uložená v sídle MOV. Olympijskú hymnu skomponoval Spyros Samaras, slová zložil Kostis Palamas. Hrala sa už v Aténach 1896, ale oficiálnou hymnou bola vyhlásená až roku 1957.
Olympijský oheň
Olympijský oheň je prevzatý zo starovekých olympijských hier.Zapaľujú ho na mieste antickej Olympie ženy v dobových šatách pomocou zakriveného zrkadla a slnečných lúčov. Následne putuje štafetou k hostiteľskému mestu olympijských hier. Novodobý olympijský oheň sa prvýkrát vyskytol na olympiáde v Amsterdame 1928. Tradíciu štafety s olympijskou pochodňou zaviedol organizátor hier v Berlíne 1936 Carl Diem. Olympijský oheň vchádza na štadión v deň otvorenia hier a horí až do záverečného ceremoniálu.